ODO MŇA PRE VÁS

Autor: Veronika Chlebcová | 15.2.2014 o 23:49 | (upravené 16.2.2014 o 0:17) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  39x

Ako svoj prvý článok, s ktorým sem prispejem, som si vybrala svoj príspevok z Facebooku z 2. novembra 2012. Nebude to klasický článok, ide o príspevok písaný vo veľkom žiali, odhodlaní a úprimnosti. Podľa neho si budete môcť urobiť predstavu akého typu články si u mňa budete môcť prečítať.


"Už viac dní premýšľam nad rôznymi vecami. Práve som dopozerala veľmi zaujímavú reláciu, ktorú si sem-tam zapnem- Pod lampou. dnes bola téma zdanlivo morbídna-smrť. Nemyslím. Práve aj táto relácia ma motivovala, aby som sa zdôverila a podelila sa o svoje myšlienky, pretože smrť je v podstate abstraktná vec, o ktorej sa väčšina bojí hovoriť, vyhýba sa jej. Ja si práve myslím, že je to chyba. Mali by sme hovoriť aj o takýchto veciach, lebo aj ony sú súčasťou nášho života. V týchto dňoch by sme si mali uctiť našich blízkych, rodinu, priateľov, ktorí tu už nie sú. Ja si ctím a spomínam na svoju rodinu samozrejme, ale aj na svojich priateľov, ktorí boj s chorobou (rakovina) nevyhrali. A nemusím mať na to určený deň, kedy mám smútiť. A asi si väčšina myslí, že práve tieto sviatky ma donútili sa zamýšľať nad takýmito vecami. Nie, nie je to tak. Čas od času premýšľam nad týmito vecami, lebo si myslím, že je zdravé sa sem-tam nad tým zamyslieť, ale zintenzívnilo sa to minulý pondelok.
Viete, na onkológii som stretla mnoho úchvatných ľudí. Samozrejme to boli sestričky, lekári, vychovávateľky ale najúžasnejšími ľuďmi pre mňa boli a sú mladšie deti, ale aj pacienti v mojom veku a ich rodiny. To sú moji hrdinovia.
Zvlášť traja hrdinovia mi priľnuli k srdcu a pre mňa je a boli najväčší hrdinovia. Viete, keď ste tam, tie priateľstvá sú iné, silnejšie. Aj keď sa poznáte len pár mesiacov, máte pocit akoby ste sa poznali večnosť. navzájom sa podporujete, zdieľate radosti, starosti, dobré i zlé správy.
Jedna z mojich hrdiniek, bola prvá, ktorú som na onkológii stretla, prvá s ktorou som bola na izbe. Ona končila a ja som začínala a potom, ja som končila a ona začínala. Teraz na ňu síce len spomínam ale spomínam na silnú a úžasnú osobnosť.
Druhá prišla asi o mesiac a pól po mne. Úžasné dievča s úžasnou rodinou, plné odvahy a snov. Nedávno svet prišiel o túto osobu a naozaj tu chýba a zostalo tu po nej prázdne miesto. Vždy mnou otrasie ak sa niečo takéto stane, ale ešte je to príliš čerstvé a verte mi, že spomínam každý deň a ešte asi dlho budem.
Tretia moja hrdinka bojuje. Keď som prišla, takmer stále sme boli spolu na izbe, srandovali sme spolu, podporovali sme sa navzájom, všetko mi povysvetľovala, keďže som bola "nová", zaviedla ma do toho neznámeho sveta. Jej rodičia a brat sú úplne úžasný a vždy som obdivovala a obdivujem ich odhodlanosť a odvahu s akou bojujú.
Práve preto píšem toto a sem. Mám neskutočne veľa priateľov na fb a preto verím, že aspoň niektorým z nich, ktorí si našli čas a prečítali si toto, odovzdám niečo, čo im pomôže aspoň o trochu viac žiť ako to pomohlo mne. Preto ma neinšpirovali sviatky, ale predovšetkým boj, ktorý prehrala hrdinka, moja priateľka.
A ty Julka si moja nádej, moja viera a môj vzor pre život, lebo ty ho aj napriek všetkému žiješ a ešte to len rozbalíš.
Život a smrť mi často ukazujú akú moc majú a stále mi pripomínajú, že si treba život vážiť, žiť a nečakať na zázrak. Minulý utorok som prišla k najbližším priateľkám, silno som ich objala a povedala im, že ich mám rada. Lebo som to tak cítila. Cítila som, že to musím spraviť a cítila som, že sa musím uistiť, že vedia, že ich mám rada. Je pravda, že ma k tomu priviedli udalosti minulopondelkajšej noci, kedy ma zničili, doslova zničili dve príšerné správy. Lebo správy týkajúce sa zdravia a smrti sú vždy zničujúce. A práve preto cítim voči smrti určitý rešpekt, samozrejme sa jej bojím a hnevám sa na ňu. Ale na druhej strane si ju tak povediac vážim. Asi to niektorých pobúri a bude sa to zdať necitlivé a vulgárne, ale možno ma o chvíľu pochopíte. Smrť nám vždy ukáže, že si máme vážiť a užiť si každý jeden okamžik v živote, hlavne tie dobré, ale aj tie zlé. Smrť nám ukazuje, že si máme viac vážiť život, rodinu, priateľov a chvíle, keď sme s nimi, každé jedno objatie, bozk, lebo nikdy nevieme, čo sa môže stať a čo si pre nás život pripravil. Jedna veta, jedno slovo, jeden okamžik nám môže zmeniť celý náš život, ale aj život našich blízkych., priateľov. Možno to bude znieť ako klišé, ale práve preto by sme mali žiť tak, aby sme nemuseli ľutovať, že sme niekomu nepovedali, že ho máme radi, že sme niekoho zanedbali, že sme si život naplno neužili. Musím súhlasiť s jednou myšlienkou, názorom, ktorý vyslovila lekárka, obdivuhodná žena, M. Jasenková, že "smrť ma motivuje žiť!" "

Dnes 16.2. 2014 môžem skonštatovať, že moje tri hrdinky sú už spolu v nebíčku, mastia karty, strážia nás ostných a robia si tam poriadne žúrky. Julka odišla 4.12.2013 po 3,5 ročnom boji. Bojovala statočne a stále je mojím najväčším vzorom. Bola tak silným človekom s toľkým odhodlaním, láskou, vierou, múdrosťou, talentom. Bola úžasný človek na ktorého nikdy nezabudnem a ona stále v mojom srdci mi dáva silu plniť si sny, bojovať a užívať si život, lebo práve ona mi ukázala, že aj napriek tomu najťažšiemu v živote sa dajú splniť všetky sny ktoré máme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?